Lastovičník väčší je dobrý sluha, ale zlý pán. Ako ho používať a v čom skutočne pomáha?

Lastovičník väčší je veľmi príjemná, aj keď trochu kontroverzná rastlina. Chelidonium majus, ako znie jej latinský názov, bola už v minulosti považovaná za akúsi magickú bylinu a boli jej pripisované liečivé účinky. Podľa niektorých legiend mala dokonca zbližovať ľudí a hoci dnes už vieme, že v prípade požitia či aplikácie väčšieho množstva je lastovičník jedovatý, stále prevažuje jeho liečivé vlastnosti.

lastovičník väčší

Tento neoceniteľný pomocník je rastlina, ktorá dorastá do výšky asi 30 – 80 centimetrov (niektoré zdroje uvádzajú menej, max do 30 centimetrov). Je o nej známe, že kvitne od mája až do jesene. Nájsť ju môžeme na pomerne nezvyčajných miestach. Keďže má rada mierne tienisté miesta a má v sebe akúsi potrebu sa o niečo opierať, lastovičník často nájdeme na okrajoch lesov, ale aj pri rôznych múroch, plotoch či rumoviskách. Vďaka jeho špecifickej polohe je možné ho nájsť aj v zime pod snehom, ak si zapamätáme, kde sme ho zbierali počas letných mesiacov.

O pôvode

O tom, odkiaľ pochádza názov lastovičníka, ktorý v nás bezpochyby eviduje najobľúbenejšieho slovenského migrujúceho vtáčika, možno len polemizovať. Isté zdroje hovoria, že je naozaj odvodený od lastovičiek, ktoré jeho šťavu nesmierne obľubujú. Existuje dokonca veľmi milá (hoci neoverená) legenda, ktorá spomína lastovičky zbierajúce kvietky lastovičníka. Následne ich vraj nosia do svojich hniezd a pretierajú nimi oči svojich malých slepých mláďat, čo je prospešné pre ich následný vývin. Hoci je historka neoverená, vyčarí úsmev na tvári, čo poviete?

Pravdepodobnejšie však je, že názov síce bol odvodený od lastovičiek, avšak skôr od ich času príchodu a odletu. Presne v tomto čase totiž môžeme nájsť lastovičník vo kvitnúcej podobe. Niekedy sa však uvádza aj latinské coeli donum – dar nebies alebo majus – väčší. Pochádza z Európy, zo Stredomoria, ale široko rozšírená je aj v Severnej Amerike, kam ju priviezli osadníci pre jej liečivé účinky pred rokom 1672.

Ďalšia legenda hovorí, že lastovičník mali už v stredoveku obľúbení doboví liečitelia, takzvaní alchymisti. Prostredníctvom neho hľadali dokonca niečo ako kameň mudrcov. Boli presvedčení, že v tejto drobnej rastlinke so sýto žltými kvetmi sa skrývajú všetky živly – oheň, zem, voda aj vzduch v rovnakom pomere, čo je veľkou vzácnosťou. Zároveň ju však používali najmä na liečiteľské účely (keďže kameň mudrcov dodnes nepoznáme). Známa bola pre svoje účinky ako kloktadlo a pripisované jej boli účinky ako vyliečenie vyrážok či kožnej rakoviny. Výluh z rastliny alchymisti odporúčali ako prípravok na oplachovanie vlasov v prípade rozličných kožných ťažkostí. . Na liečenie kožných chorôb, ale napríklad aj lepry sa používala ešte aj v 16. a 17. storočí.

A čo spomínané magické vlastnosti?

Už v úvode sme spomínali, že lastovičníku boli pripisované práve v tomto období aj rôzne magické vlastnosti. Medzi najvýraznejšiu z nich patrila jeho schopnosť vytvoriť optimistickú náladu. Existoval určitý predpoklad, že sušená či čerstvá vetvička lastovičníka, ktorú bude jedinec nosiť pri sebe, ho obohatí vlastnosťami ako priateľskosť či tolerantnosť. V dnešnej podobe poznáme lastovičník ako rastlinku, ktorá má pozitívne účinky pri sporoch, napríklad v práci s nadriadenými či kolegami a jej umiestnenie v priestore môže zmierniť vznikajúce napätie.

Botanický popis

Lastovičník väčší zaraďujeme k viac ako 20 tisíc druhom krytosemenných rastlín. V praxi to znamená, že po narušení ich štruktúry tieto rastliny vylučujú žltooranžové mlieko, hustú šťavu, ktorá je pre ne typická aj počas horúceho a suchého leta. Opätovne upozorňujeme, že táto šťava, ako aj celá rastlina sú v nesprávnom pomere jedovaté. Rastlina sa skladá z podzemnej červeno-oranžovej časti, z ktorej na skorú jar vyrastajú prízemné listy a niekoľko hranatých stoniek. Tie môžu dosahovať výšku až do 1 metra. Lastovičník sa rozmnožuje semenami, ktoré sa veľmi ľahko uchytia, najmä vo vzdušnej a polopriepustnej pôde. Rovnako sa môže rozmnožovať aj vegetatívne – odpadávajúcimi a zakoreňujúcimi sa listovými púčikmi. V prípade, ak si ho chcete vysadiť, je to možné urobiť počas celého roka.

Zber a cenné rady

Prvá a najdôležitejšia rada pri zbere lastovičníka znie – nezabudnite na rukavice! Nutnosťou je aj ochranné rúško (ktoré je pre nás momentálne samozrejmosťou, takže ho všetci doma určite nájdeme). Ideálne je mať bezpečne prekryté ústa i nos. Pri zbere treba dodržiavať prísne bezpečnostné opatrenia, nevkladať si ruky do úst, nepretierať si oči a po dokončení práce si prezliecť oblečenie, zahodiť ochranné rukavice a dôkladne si umyť ruky. Jed z rastliny by inak mohol aj menej citlivej pokožke spôsobiť začervenanie, ktoré by pri citlivej pokožke mohlo prerásť až do pľuzgierov.

Na zber je najvhodnejšia celá mladá vňať na začiatku kvitnutia. Zhrubnuté nadzemné časti alebo prípadné zažltnuté listy je pri zbere nutné vynechať. Najlepší čas na zber je máj a treba pri ňom myslieť na to, že po vysušení lastovičník (ako všetky sušené bylinky a kvety) svoj objem násobne zmenší. Predpokladaný pomer je v tomto prípade približne 6:1. Proces sušenia je jednoduchý – nazbierané bylinky poukladáme na tenké vrstvy a sušíme ich na vzduchu pri teplote do 35 stupňov Celzia.

Pri sušení a následnom použití treba myslieť, že aj pri lastovičníku rozlišujeme, či ide o sušenú vňať alebo koreň. Takzvaná vňaťová droga má sama o sebe nepríjemný zápach a ostrú, horkastú chuť. Vysokú kvalitu dosahuje len vtedy, ak má svetlozelené listy, stonky aj všetky iné sušené čiastočky. Zatiaľ čo koreňová droga je kvalitná len vtedy, keď je bez prebytočnej pôdy či iných nečistôt a je dokonale suchá. Má tendenciu ľahko podliehať skaze a plesniam, preto ju treba skladovať v dobre uzatvorených nádobách a chrániť pred priamym slnečným svetlom.

Liečivé účinky a použitie

Konečne sa dostávame k azda najdôležitejšej a najzaujímavejšej časti o lastovičníku väčšom. Medzi jeho účinné látky radia biochemici asi 30 rozličných alkaloidov, ktoré sa nachádzajú vo vňati aj v podzemnom koreni.

Medzi najvýznamnejšie z nich patrí chelidonín, ktoré účinky možno porovnať s morfínom v maku. Upokojuje, tíši a uvoľňuje bolesti. Už z doby ľudového liečiteľstva pochádzajú zápisky o jeho účinkoch, ktorý zabraňuje deleniu buniek a odporúča sa používať napríklad na liečenie kožných bradavíc. Iné látky priaznivo ovplyvňujú dýchanie a obehové funkcie. Tiež sa považuje za najlepší rastlinný liek na podporu liečby ochorení žlčníka. Podporuje tvorbu žlče a pomáha pri bolestiach žlčníka vôbec, pri podráždení, kameňoch či piesku, ale aj pri žltačke. Priaznivo ovplyvňuje aj liečbu pečene, dvanástnika a sleziny.

lastovičník väčší účinky

Užívanie a dávkovanie lastovičníka by pre jeho jedovatosť malo byť podmienené lekárom, lekárnikom či byť s nimi minimálne konzultované.

Správne rozpoznaný, sušený, uskladnený a dávkovaný lastovičník sa využíva:

  • vo farmaceutikách ako súčasť dermatologických prípravkov;
  • v ľudovom liečiteľstve na odstraňovanie bradavíc, liečbu kožných chorôb (napr. kožnej tuberkulózy);
  • ako podporný prostriedok v antibakteriálnych prostriedkoch;
  • na uvoľňovanie kŕčov hladkého svalstva;
  • na zníženie vysokého krvného tlaku a zlepšenie frekvencie srdca;
  • ako lokálne anestetikum;
  • v éterických olejoch;
  • na zmiernenie bolestí a kŕčov v žalúdku;
  • v homeopatikách na čistenie krvi a pečene;
  • ako doplnková liečba leukémie;
  • na zmiernenie silného ochlpenia nôh, rúk, prípadne tváre;
  • ako podporná liečba hemoroidov

…a mnohé ďalšie. V súčasnosti je lastovičník podrobovaný niekoľkým vedeckým výskumom, pretože existuje predpoklad, že má oveľa viac liečivých účinkov, než bolo doteraz známe.

Interné a externé užívanie lastovičníka

Externe je možné nanášať napríklad pri liečbe bradavíc priamo na pokožku zapáchajúcu žltú šťavu z lastovičníka. Tiež je možné postupovať tak, že listy, stonka a kvety sa umyjú a čerstvé sa odšťavia v odšťavovači. Následne sa šťava nakvapká niekoľkokrát denne na bradavice alebo otlaky. Po rozotretí vatou sa nechá zaschnúť. Tento úkon sa opakuje počas týždňa. Pozor na kontamináciu očí a iných slizníc!

lastovičník väčší použitie

Interne je možné užívať lastovičník napríklad formou záparu. 1 lyžičku byliny na 1/4 litra vody nechajte poriadne zapariť. Pre tinktúru nakrájajte celú rastlinu aj s koreňom asi na pol centimetrové kúsky, doplňte 65 – 80% alkoholom a nechajte na 3 týždne lúhovať na okne. Občas pretrepte. Po 3 týždňoch sceďte. Užíva sa 2 – 3krát denne, 10 – 15 kvapiek s trochou vody.

Najbežnejšie dostupnou formou je užívanie vo forme čaju, keď zalejete lyžicu vňaťovej drogy 2 dcl vriacej vody a necháte horúci nápoj lúhovať 10 – 15 minút.

Vedeli ste, že…?

Ako sme spomínali už niekoľkokrát, lastovičník patrí do takzvanej kategórie „dobrý sluha, zlý pán“. Vo veľkom, respektíve nesprávnom množstve je jedovatý, čo nám však rovnako môže poslúžiť. Odvar z jeho bylín v silnejšom pomere než používame na liečebné procedúry, je možné efektívne využiť ako postrek na rastliny proti voškám alebo iným škodcom a parazitom. Extrakt z koreňa bol tiež kedysi používaný ako prírodné žlté farbivo látok.